Alkalické kovy – I.A

Peter Sandtner — Fri, 03 Apr 2009 19:27:40 +0000

Medzi alkalické kovy patria:

Li – lítium
Na – sodík
K – draslík
Rb – rubídium
Cs – cézium
Fr -francium

Sú mäkké, lesklé, kujné, ťažné kovy s tepelnou vodivosťou, krájateľné nožom, ktoré na vzduchu oxidujú. Vyskytujú sa len vo forme zlúčenín, pretože sú veľmi reaktívne. Po prerezaní su striebro-biele, cézium je zlato-žlté. Sú samozápalné a farbia plameň.

Li na červeno
Na na žlto
K na červeno
Rb na bielo-červeno-ružovú
Cs na fialovú

Uchovávanie: v benzíne či petroleji

Výroba: elektrolýzou ich tavenín

Biogénnosť:

Na – NaCl (soľ), dôležitý pre tvorbu červených krviniek
K – bunkové tkanivá, telové tekutiny

Využitie:

Lítium – moderné hutníctvo, keramika, je v tabaku, zvyšuje kapacitu batérií
Sodík – NaCl, chladenie lietadiel, neónové lampy, pracia sóda
Draslík – námorné míny, jodid draselný (lekárstvo, fotografie), dusičnan draselný (hnojivá), prvok úrodnosti
Rubídium – minimálne využitie, pyrotechnika
Cézium – fotočlánky

(Zdroj: zväčša poznámky zo školy)

Rímska literatúra (3. st. p.n.l. – 5. st. n.l.)

Peter Sandtner — Mon, 19 Jan 2009 18:31:42 +0000

Medzi prvých gramatikov patril Titus Maccius mkacius) Plautus, ktorý bol autorom, hercom i režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií. Námety na svoje hry čerpal z každodenného života, ale dej sa odohrával v gréckom prostredí, najčastejšie Aténach. Spoločenská atmosféra deja však bol a výlučne rímska. Medzi najznámejšie diela patria: komédia o hrnci, Pseudoludus chvastavý.

Na rozvoj rímskej epiky mala osobitný vplyv intenzita spoločenského a politického života v Ríme. Tento rozvoj sa začal zostupom rečníctva a dejepisectva. Medzi najväčších rečníkov patril Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte). V historiografii sa presadil Gájus Július Cézar (Zápisky o vojne v Gálii). Z filozofických prác je najznámejšie dielo O podstate sveta, autorom je Titus Lucrecius Carus.

/—html

\—

Spomedzi rímskych básnikov, popredné miesto zaujíma Publius Vergílius Maro. Pastierske idily Bucolica, roľnícke spevy Georgica. Napísal epickú báseň, Aeneis (éneas), v ktorých v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Eneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa. Toto dielo je voľným pokračovaním Homérovho eposu Iljas. Po skončení trójskej vojny hľadá Eneas zo svojim otcom a synom novú vlasť (príkaz dostal od Bohov), prenasleduje ho hnev bohyne Junóny a preto blúdi veľa rokov po mori, až sa napokon usadí v Látiu (láciu), ožení sa s dcérou kráľa latínou Lavíniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímsky panovníci Cézar a cisár Gájus s prímenom Augustus (požehnaný). V Eneovi stelesnil rímsky ideál osobnej dokonalosti.

(školské poznámky, kvinta, gymnázium)

/—html

\—

Santasov blog (Peter Sandtner) » Škola

Alkalické kovy – I.A

Rímska literatúra (3. st. p.n.l. – 5. st. n.l.)