Medzi prvých gramatikov patril Titus Maccius mkacius) Plautus, ktorý bol autorom, hercom i režisérom. Zachovalo sa od neho 21 komédií. Námety na svoje hry čerpal z každodenného života, ale dej sa odohrával v gréckom prostredí, najčastejšie Aténach. Spoločenská atmosféra deja však bol a výlučne rímska. Medzi najznámejšie diela patria: komédia o hrnci, Pseudoludus chvastavý.

Na rozvoj rímskej epiky mala osobitný vplyv intenzita spoločenského a politického života v Ríme. Tento rozvoj sa začal zostupom rečníctva a dejepisectva. Medzi najväčších rečníkov patril Marcus Tullius Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte). V historiografii sa presadil Gájus Július Cézar (Zápisky o vojne v Gálii). Z filozofických prác je najznámejšie dielo O podstate sveta, autorom je Titus Lucrecius Carus.

/—html

\—

Spomedzi rímskych básnikov, popredné miesto zaujíma Publius Vergílius Maro. Pastierske idily Bucolica, roľnícke spevy Georgica. Napísal epickú báseň, Aeneis (éneas), v ktorých v 12 knihách spracoval povesť o trójskom hrdinovi Eneovi, legendárnom praotcovi rímskeho národa. Toto dielo je voľným pokračovaním Homérovho eposu Iljas. Po skončení trójskej vojny hľadá Eneas zo svojim otcom a synom novú vlasť (príkaz dostal od Bohov), prenasleduje ho hnev bohyne Junóny a preto blúdi veľa rokov po mori, až sa napokon usadí v Látiu (láciu), ožení sa s dcérou kráľa latínou Lavíniou a zakladá v novej vlasti nový rod, z ktorého vzídu rímsky panovníci Cézar a cisár Gájus s prímenom Augustus (požehnaný). V Eneovi stelesnil rímsky ideál osobnej dokonalosti.

(školské poznámky, kvinta, gymnázium)

/—html

\—